Ahoj! Volám sa Felix a som mladý chlapec, ktorý žije v úžasnom a vzrušujúcom starovekom Ríme v 2. storočí nášho letopočtu. Život je tu dobrodružný, najmä na okraji ríše, odkiaľ pochádzam. Vždy sa niečo deje, často pomáham svojmu otcovi a objavujem najfantastickejšie veci!
Pridajte sa ku mne v tomto super zábavnom kvíze, kde je treba riešiť problémy a odpovedať na otázky. Nebojte sa, ak ste dávali pozor počas mojej cesty za kvádskou liečiteľkou žijúcou v lese a objavovaním tajomstiev medicíny jej kmeňa, nebude to pre teba náročné! Avšak, budem sa pýtať aj na pár vecí o našom každodennom spôsobe života. Vtedy si len predstavte mňa, moju mamu, otca a život u nás doma a na všetko prídete, sľubujem! Takže... ste pripravení?
Perfektné!
Mám pre vás pár otázok, mladí bádatelia. Poďme spoločne odhaliť zázraky starovekého Ríma. Ste pripravení na výzvu? Tak môžeme hrať!
Je to uhlie? Jedol by som uhlie? Odpovedzte na nasledujúcu otázku o rímskej strave.
Čaká nás dlhá cesta. Pri jej plánovaní musíš byť pripravený zdolať každú prekážku. Preto som si pýtal všelijaké rady, ak si pamätáš. Avšak je tu ešte jedna dôležitá vec, ktorú si treba vziať so sebou – jedlo! Dnes ráno som síce už raňajkoval, no neviem sa dočkať bohatšieho jedla, ktoré príde neskôr. Uhádneš, čo v našich končinách najčastejšie raňajkujeme?
Ovocie a syr
Mäso alebo ryba
Chlieb, pšeničná alebo ovsená kaša
Jogurt, chlieb a med
Raňajky v starovekom Ríme neboli dôležitým jedlom.
Väčšina Rimanov raňajkovala za behu, než sa začali venovať svojim denným aktivitám. Rimania z nižších vrstiev a otroci jedli na raňajky chlieb, kašu alebo nejaké ovocie. Chlieb namáčali do vína, aby zmäkol. Rimania z vyšších vrstiev si pridali ďalšie ovocie, syr a trochu zriedeného vína na zapíjanie.
Pamätáte si na prvý obrázok? To je staroveký rímsky chlieb z Pompejí.
Nosili by ste tógu? ;)
Ak by ste boli skutoční Rimania a pripravovali by ste sa na nejakú cestu, zrejme by ste potrebovali aj tógu navyše. Viete, čo to je?
Formálny odev
Typ rímskej mince
Typ rímskej vojnovej lode
Rímska vojenská formácia
Tóga je formálny odev, ktorý nosili rímski občania.
V starovekom Ríme bola tóga veľkou vecou. Bol to dlhý, splývavý mužský odev, ktorý sa zložito obmotával okolo tela. Mal som ju v hre oblečenú, pamätáte? Bola symbolom rímskeho občianstva a nosila sa počas verejných udalostí a špeciálnych príležitostí. Takže, ak budete v starovekom Ríme na cestách, nezabudnite si pribaliť jednu tógu navyše – nikdy neviete, kedy budete potrebovať vyzerať ako vážení Rimania!
Všetko o ríši...
Na ceste ste mohli vidieť mnoho rozličných ľudí. Ak by ste stretli ľudí, ku ktorým kedysi patril aj môj otec, ako by ste ich nazvali?
Centurióni
Senátori
Gladiátori
Legionári
Legionári boli vojaci tvoriaci základ rímskych légií a pre úspech rímskej vojenskej sily boli nepostrádateľní.
Títo vysoko disciplinovaní a trénovaní rímski občania sa zaviazali k dlhodobej vojenskej službe. Vybavení štandardizovaným výstrojom a výzbrojou, vrátane ikonického meča zvaného gladius a štítu scutum, mohli byť univerzálni legionári nasadení v rôznych bojových scenároch a iných situáciách. Ich odborné zručnosti totiž presahovali bojové schopnosti a zahŕňali aj vojenské inžinierstvo a stavbu opevnení. Okrem legionárov boli súčasťou rímskej armády aj pomocné oddiely tvorené často cudzincami. Po dokončení svojej služby mohli aj títo za odmenu získať rímske občianstvo, čo prispievalo ku kultúrnej a politickej integrácii rozličných regiónov do Rímskej ríše.
Kto robil čo?
Keď rozmýšľam o svojom domove, v dome a okolo neho bolo vždy toľko práce ako upratovanie, umývanie, pranie, starostlivosť o zvieratá, varenie… a rôzne iné, ktoré bohatí ľudia zvyčajne nerobili. Pamätáte si, kto tieto činnosti vykonával? Kto sa v časoch starovekého Ríma staral o domácnosť, najmä o varenie?
Manžel/otec
Deti
Otroci
Manželka/matka
V starovekej rímskej spoločnosti pripravovali jedlo konzumované elitami kuchári, ktorí boli otrokmi.
Neexistujú žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali, že muži a ženy z bohatších vrstiev spoločne pripravovali jedlo, pretože to za nich robili otroci. Zdá sa, že medzi otrokmi slúžiacimi v bohatších rodinách ako kuchári neexistovali prísne rozdiely medzi pohlaviami. A to platilo pre väčšinu domácich prác všeobecne, s niekoľkými výnimkami ako napríklad upratovanie, ktoré bolo vždy prácou žien. Apuleius [rímsky spisovateľ] hovorí o kuchároch ako o otrokoch oboch pohlaví.
Zatiaľ vám to ide dobre! Čo ešte viete? Pripime si na vaše múdre odpovede!
Veľmi dobre! Keď k nám príde návšteva, privítame ju aj občerstvením a nápojmi. Vieš, čo sme ponúkali hosťom v našej dobe? Aký bol najbežnejší nápoj starovekých Rimanov?
Ovocné šťavy a nápoje
Víno v rôznych formách
Pivo, fermentované obilniny a mlieko
Cider a iné fermentované nápoje
Víno bolo v samotnom srdci kultúry starovekého Ríma a časom nadobúdalo čoraz väčší význam – najmä po 4. storočí.
Jablkové vína a iné fermentované (kvasené) nápoje boli síce tiež známe, ale v porovnaní s vínom menej rozšírené. Víno sa, ako nápoj „civilizácie”, stalo centrálnym prvkom rímskeho spôsobu života. Pivo, nápoje z fermentovaných obilnín a mlieko boli rozhodne považované za „nerímske” a spájali sa skôr s barbarmi. Inšpirovaní gréckym symposiom sa vysokopostavení Rimania zhromažďovali v súkromných domoch a banketových miestnostiach, aby hodovali, jedli a pili pololežiac na pohovkách.
Možno ťa zaujalo, prečo sme nepili iba čistú vodu? Odpoveď je jednoduchá! Voda vtedy nebola veľmi čistá a bezpečná na pitie, no fermentácia, ktorá nastala pri výrobe alkoholu, zabila mnoho baktérií.
Čo by ste robili, keby ste v staroveku ochoreli?
Videli ste, že môj otec bol veľmi chorý a skúsil všetko, aby sa vyliečil, dokonca aj púšťanie žilou. Pamätáte si, čo to bolo? Na základe toho, čo ste zažili v hre, dokončite túto vetu: V starovekých rímskych časoch bola medicína založená predovšetkým na (dve odpovede sú správne):
Rituáloch a modlitbách
Bylinkách, rastlinách a strave
Viere a čase – len sa čakalo…
Umelých látkach
Staroveká rímska medicína fungovala na celostnom prístupe, ktorý kombinoval prírodné liečivá a duchovné praktiky.
Medicína nebola závislá len od „viery a času", významná časť rímskeho liečenia spočívala v použití byliniek, rastlín a vyváženej stravy. Lekári v starovekom Ríme poznali liečivé vlastnosti rôznych rastlín a byliniek, ktoré využívali na liečbu chorôb a udržiavanie zdravia.
Rovnako však aj „obrady a modlitby" mali v rímskej medicíne význam, čo odráža presvedčenie, že duševná pohoda je prepojená s fyzickým zdravím. Náboženské obrady a modlitby sa vykonávali s cieľom získať priazeň bohov, dúfajúc v uzdravenie a ochranu pred chorobami. Kombinácia prírodných liečiv a duchovných praktík odráža komplexnú povahu starovekej rímskej medicínskej praxe s mnohými nuansami.
Takže správna odpoveď je kombinácia oboch: • byliniek, rastlín a stravy, • obradov a modlitieb.
Keď si v Ríme...
Všetky cesty vedú do... Hovorí ti niečo slovo Gerulata? Kto alebo čo to bolo?
Staroveký grécky filozof
Typ rímskej vojenskej formácie
Slávny rímsky cisár
Rímske vojenské opevnenie na území dnešného Slovenska
Rímske vojenské opevnenie na území dnešného Slovenska, ktoré bolo súčasťou Limes Romanus
Gerulata bol rímske vojenské opevnenie a osada nachádzajúca sa na území dnešného Slovenska. Bola súčasťou Limes Romanus, severnej hranice Rímskej ríše. Ale čo je vlastne Limes?
Limes Romanus bola komplexná sieť ciest, strážnych veží a pevností, ktoré tvorili obrannú hranicu Rímskej ríše, rozprestierajúcu sa na viac ako 5000 kilometroch naprieč Európou, Blízkym východom a severnou Afrikou. Okrem toho, že tento hraničný systém chránil Rím pred vonkajšími hrozbami, uľahčoval obchod a kultúrnu výmenu, čím zohrával kľúčovú úlohu v správe a vojenskej stratégii ríše.
Ako súčasť hranice slúžila Gerulata ako vojenský tábor a predstavovala dôležitý bod v obrane Rímskej ríše pred rôznymi barbarskými nájazdmi. Archeologické pozostatky Gerulaty nám umožňujú spoznať črty rímskej vojenskej prítomnosti v tomto regióne počas staroveku.
Som si istý, že slovo „barbar" ste už niekde počuli.
Už sme sa rozprávali o tom, že stretnúť rímskych vojakov na ceste niekde pri nás nie je ničím výnimočným. A to najmä preto, že náš dom sa nachádza blízko územia, ktoré nazývame Barbaricum. Preto sa tu môžu vyskytnúť aj iní ľudia ako rímski vojaci. Napríklad susedia, ktorí by mohli vstúpiť na rímske územie alebo nejako interagovať s Rímom. Možno si pamätáš, že sme v hre stretli Kvádov. Ktoré staroveké kmene žili na území napríklad dnešného Česka, Nemecka, Poľska a Slovenska počas doby Rímskej ríše? Pomôcka: oficiálny názov tejto časti Barbarica je Magna Germania.
Galovia
Britovia
Vikingovia
Germáni
Som si istý, že slovo „barbar" ste už niekde počuli.
Umiestnite na mapu názvy súčasných krajín, ktoré sme spomínali predtým.
2
1
3
4
Nemecko
Slovensko
Poľsko
Česko
Staroveké kmene, ktoré žili na území napríklad dnešného Česka, Nemecka, Poľska a Slovenska počas mojej doby, boli germánske kmene.
Ich zem sa nachádzala za Limes Romanus v severnej, strednej a juhovýchodnej Európe. Hoci oficiálne nebola rímskou provinciou, Rimania o nej premýšľali ako o „zemi ležiacej mimo rímskej administratívnej kontroly, ale napriek tomu súčasti rímskeho sveta“.
Táto zem bola obývaná rôznymi skupinami ľudí, vrátane kmeňov ako Svébi, Cherusci a Alemani. Ba dokonca aj Kvádmi, ktorých si nedávno stretol. Tieto skupiny sa dostávali do kontaktu s Rímskou ríšou prostredníctvom obchodu, konfliktov ale aj spojenectiev, čo významne ovplyvnilo historické príbehy germánskych kmeňov i Rimanov.
[Obrázok: krajiny a oblasti v Európe, kde sa hovorí germánskymi jazykmi]
Atmosféra je dôležitá, však?
Počas cestovania rád pozorujem svoje okolie – milujem jeho atmosféru. To, čo mám najradšej, je nálada vo ville rustice, ktorú je možné nájsť po celej krajine! Čo je v rímskej architektúre villa rustica?
Rímsky vidiecky dom a majetok
Typ gladiátorskej arény
Trhovisko v starovekom Ríme
Rímske kúpele
Villa rustica bola typ rímskeho sídla, ktoré sa zvyčajne nachádzalo na vidieku.
Vila slúžila ako obydlie pre bohatých Rimanov a často zahŕňala aj poľnohospodársku časť ako vinice, lúky, sady a polia. Tieto vily sa vyznačovali priestranným usporiadaním, množstvom nádvorí či dvorov a špeciálnymi miestnosťami pre rôzne domáce práce a činnosti. Výraz „rustica“ naznačuje umiestnenie obydlí na vidieku zdôrazňujúc tak ich spojenie s poľnohospodárstvom.
Koňmo?! Čo sú to dni jazdy?
Som si celkom istý, že keby som sa nevyznal v mapách, tak by som sa na ceste určite niekde stratil. A vy viete používať mapy? Viete, akú techniku používali Rimania na určovanie vzdialeností na svojich mapách?
Slnečné hodiny
Mierka
Astroláb
Kompas
Rimania na svojich mapách používali na určovanie vzdialeností mierku.
To im umožňovalo odhadnúť, ako ďaleko je jedno miesto od druhého, čo im pomáhalo pri navigácii a plánovaní ciest.
Viete, aké jednotky na mapách používali? Dni jazdy na koni! To značí, že jeden deň znamená toľko času a takú vzdialenosť, akú dokáže kôň pohodlne precestovať za jeden deň – to bol základ mierky.
Rieky? Osviežujúce plávanie je v lete tou najlepšou vecou na svete! Ale čo ak sú v rieke krokodíly?
Pokiaľ ide o mapy, niektoré veci treba vedieť. Napríklad hlavné mesto tvojho štátu či susedné krajiny. Ja musím napríklad vedieť odpoveď na nasledujúcu otázku aj zo sna. Čo myslíš? Ktorá slávna rieka predstavovala severnú hranicu Rímskej ríše?
Rieka Temža
Rieka Tiber
Rieka Dunaj
Rieka Níl
Rieka Dunaj predstavovala severnú hranicu Rímskej ríše a bola na rímskych mapách považovaná za dôležitý geografický prvok.
Hoci si treba uvedomiť, že Dunaj počas staroveku nevyzeral tak ako dnes – nebol regulovaný, nemal stanovenú trasu, ani na ňom neboli postavené priehrady.
Veľké záplavy tak pravidelne postihovali rozľahlé územia. Prechod cez Dunaj bol mimoriadne ťažký. Preto bola na mapách nakreslená nielen rieka samotná, ale aj miesta, kde sa cez ňu dalo bezpečne prejsť na druhú stranu. Tieto body sa často používali ako miesta pre budovanie vojenských základní alebo sa pri nich vytvorili obchodné osady.
To znie veľmi čudne... alebo nie?
Keď ste ma predtým počuli rozprávať, možno ste si pomysleli, že rozumiete tomu, čo hovorím – alebo aspoň niektorým slovám ako pater a mater. Má to jednoduché vysvetlenie: vďaka rímskemu vplyvu sa jazyk Rimanov stal základom mnohých moderných európskych jazykov vrátane taliančiny, francúzštiny a španielčiny. Ako sa ten jazyk volá?
Aramejčina
Sanskrit
Latinčina
Gréčtina
Latinčina bola oficiálnym jazykom Rímskej ríše a zohrávala kľúčovú úlohu v správe, vzdelávaní a kultúre.
Vďaka rímskemu vplyvu sa latinčina stala základom najmä pre súčasné románske jazyky ako taliančina, francúzština, rumunčina a španielčina. Keďže sa Rimania rozširovali po Európe, latinčina zanechala trvalé dedičstvo ovplyvňujúce aj vývoj ďalších moderných európskych jazykov. Mnohé slová a frázy sa stali súčasťou ich slovnej zásoby. Navyše, vďaka latinským pomenovaniam v medicíne si dnes rozumejú lekári na celom svete.
Zamysli sa nad tým, aké latinské slová poznáš. S rozširovaním jazyka kráčalo navyše ruka v ruke aj písmo. Na mape môžeš vidieť krajiny, ktoré používajú takzvanú latinskú abecedu.
Slovenčina môže byť aj medzinárodná!
Teraz, keď nad tým tak premýšľam, napadá mi mnoho slov z môjho jazyka, ktorým by ste mohli rozumieť. Vedeli by ste nejaké vymenovať? Napríklad mater, pater, názvy planét či mesiacov v roku. Ktoré z nasledujúcich slov, naopak, nemá latinský pôvod?
Škola
Tehla
Delfín
Konzervovať
Slovenčinu ovplyvňovali rôzne jazyky, aj keď nie v rovnakej miere. Slovo delfín napríklad pochádza z gréčtiny, podobne ako mnohé iné názvy zvierat, ktoré boli málo známe, lebo sa na území dnešného Slovenska nevyskytovali.
Predkovia dnešných Slovákov však neprichádzali do styku s gréčtinou priamo. Naopak, latinčina mala v minulosti v slovenskej kultúre významné postavenie. Bola považovaná za znak vzdelanosti a používala sa vo vede, na úradoch, v rôznych inštitúciách i pri písaní kníh a listov. Dokonca sa v nej učili aj deti v školách a mnohé slová sa stali bežnou súčasťou nášho slovníka.
Vlaky? Vozy? Je tam spojenie?
Ak sa vrátime k téme cestovania, asi ste si všimli, že sme pri ňom používali kone a vozy. Existuje množstvo nesprávnych predstáv o rímskych vozoch a ich vplyve na naše časy. Čo myslíte, ktorá z týchto informácií je nesprávna, no verí jej veľa ľudí?
Preteky vozov nepriamo ovplyvnili vývoj smartfónov v modernej dobe. Intenzívna konkurencia a potreba tímovej práce pri pretekoch vozov inšpirovala ich výrobcov k vytvoreniu vibrafónových zariadení, ktoré počas hier podporovali spoluprácu a komunikáciu. To viedlo k vynálezu faxu, neskôr telefónu a nakoniec k smartfónom.
Všetky vozy vyrábané v Rímskom cisárstve mali rovnaké rozostupy kolies. Preto je štandardný rozchod koľají v Európe a USA odvodený od pôvodných špecifikácií pre rímske cisárske bojové vozy: je to 143,5 cm.
Mnohí ľudia veria, že štandardná šírka železničných koľají v Európe a USA, čo je 143,5 cm, bola odvodená zo šírky rozchodu kolies rímskych vozov.
Nie je to však pravda. Historici uvádzajú, že Rimania vo vojnách alebo na dlhé cesty vozy nepoužívali – využívali ich iba počas obradov alebo na štadiónoch.
Robiť úžasné obrázky bolo pred vynálezom smartfónov oveľa ťažšie!
Nie je to len villa rustica, ktorú zvyknem obdivovať počas cestovania po našej krajine. Páči sa mi aj umenie, najmä naše starostlivo navrhované mozaiky. Zábavné je, že niekedy zdobia dokonca aj stánky s rýchlym občerstvením! Každopádne, rímske mozaiky sú komplexné umelecké diela, ktoré boli vytvorené usporiadaním malých kúskov istých materiálov. Akých?
Kameň alebo dlaždice
Sklo
Drevo
Kov
Rímske mozaiky sú komplexné umelecké diela, ktoré boli vytvorené usporiadaním malých kúskov kameňa alebo dlaždíc do nejakého obrazu.
Tieto kúsky, známe ako tesserae, boli starostlivo ukladané tak, aby vytvorili živé a detailné obrazy na podlahách, stenách a stropoch. Použitie kameňa alebo dlaždíc viedlo k tomu, že mozaiky boli trvácne a odolávali zubu času. Na rímskych mozaikách boli zobrazované mytologické scény a komplexné geometrické vzory, každodenný život i portréty. Starostlivé remeselné spracovanie týchto mozaík svedčí o umeleckom majstrovstve starovekých Rimanov a zostáva trvalým svedectvom ich schopnosti vytvárať vizuálne ohromujúce a nadčasové umelecké diela. Správna odpoveď teda je: kameň alebo dlaždice.
Nie je všetko zlato, čo sa blyští?
V hre ste mohli vidieť, že sa u nás nachádzalo množstvo predmetov – všetky boli skutočné a pochádzali z rôznych kútov Európy. Bolo tam aj veľa „blyštiacich“ sa predmetov, ak viete, čo myslím! ;) Zlato, striebro, bronz a drahokamy sa používali na výrobu prsteňov, náramkov a náhrdelníkov a boli mimoriadne obľúbené. Viete, na čo – okrem ozdobovania sa – Rimania šperky používali?
Ako rybárske náradie
Na hranie hudby
Na predvádzanie kuchárskych schopností
Na určovanie spoločenského postavenia
Rimanom sa páčilo predvádzať svoje bohatstvo pomocou lesknúcich sa materiálov.
Šperky sa v starovekom Ríme často používali na určovanie postavenia ich nositeľov v spoločnosti. Bohatí Rimania a Rimanky nosili nápadné, drahé šperky vyrobené zo vzácnych kovov a drahokamov. Nechceli len dobre vyzerať, pomocou ozdôb ukazovali aj svoju moc a vplyv.
Viete rozoznávať čísla na priečelí starých budov?
Môj otec chce, aby som sa učil z dobrého dôvodu: mám múdru hlavu. Ide mi to dobre s číslami a písmenami. Dokážete to, čo ja? Spojte nasledujúce čísla!
Nezabudni, čísla v latinčine znamenajú toto: ● 1 – I ● 5 – V ● 10 – X ● 50 – L ● 100 – C ● 500 – D ● 1000 – M
19
XXXVII
84
LXXXIV
37
XIX
42
LVI
93
LXXII
65
XCIII
56
LXV
72
XLII
Šťastie praje odvážlivcom! Ide vám to skvelo. Už sme skoro na konci.
Bohovia na nebi
V hre sme sa zastavili pri svätyni. Vieš, ktorý rímsky boh bol známy ako kráľ bohov a boh neba a hromu?
Merkúr
Jupiter
Mars
Neptún
Jupiter bol kráľom bohov v rímskej mytológii, podobne ako Zeus v gréckej mytológii.
Vládol nebu a hromu a často bol zobrazovaný, ako drží blesk. Jupiter bol považovaný za najmocnejšieho z rímskych bohov a zohrával centrálnu úlohu v mnohých mýtoch a náboženských praktikách. Jeho spojenie s nebom a hromom symbolizovalo jeho autoritu a moc nad bohmi a ľuďmi.
Už zase mám hlad...
Teraz, keď sa blížime ku koncu našej cesty, som opäť vyhladol a začínam rozmýšľať o kuchyni a všetkých tých chutných veciach, čo sú v nej. Včera mama priniesla z trhu moju obľúbenú omáčku. Stavím sa, že ju mám rád rovnako ako vy kečup. Ktorá z nasledujúcich vecí by to mohla byť?
Olivový olej
Ocot
Garum, známe tiež ako rybí olej
Med
Garum, alebo inak povedané liquamen, bolo obľúbené staroveké rímske dochucovadlo vyrobené z fermentovaných rýb.
Pikantná omáčka predstavovala základnú súčasť rímskej kuchyne a hojne sa používala pri príprave rôznych jedál. Na výrobu garumu sa obvykle nechali v soli fermentovať malé, mastné ryby, ako sú makrely alebo sardinky, a to počas niekoľkých týždňov alebo dokonca mesiacov. Výsledná tekutina, bohatá na bielkoviny a umami chute, sa potom zbierala a používala ako korenie v polievkach, dusených jedlách a omáčkach.
Garum bolo v rímskom varení veľmi cenené. Omáčky rôznej kvality boli k dispozícii za rôzne ceny, podobne ako je to pri kvalitných jemných vínach. Toto staroveké dochucovadlo nielenže dodávalo rímskym jedlám charakteristickú chuť, ale tiež zohrávalo významnú úlohu v kulinárskom dedičstve Stredomoria.
Do skorého videnia!
To je koniec, valete, milí priatelia! Naša cesta za zázrakmi starovekého Ríma sa skončila. Dúfam, že ste si spolu so mnou užili riešenie záhad a objavovanie bohatej mozaiky každodenného života Rimanov a Rimaniek. Vaše nadšenie a zvedavosť spravili z tohto výletu nezabudnuteľné dobrodružstvo.
Pamätajte, ozveny histórie znejú z jaždej strany a duch starovekého Ríma naďalej žije v príbehoch, ktoré sme spolu spoznali. Kým sa znova stretneme, dbajte o seba, bohato hodujte a nech vás zvedavosť zavedie na mnoho ďalších vzrušujúcich objavných ciest. Valete et sitis felices!(Zbohom a buďte šťastní!)
Szép munka 0/0
0
Előfizetés
Ez a funkció csak az előfizetéssel rendelkező diákoknál elérhető. Előfizetéseinkről itt tudsz tájékozódni.: Előfizetések
Előfizetés
Ennek a funkciónak a használatához előfizetés szükséges. Ezzel kapcsolatban fordulj tanárodhoz.